Bayer Leverkusen oslavuje tento rok dvadsiate výročie svojej finálovej účasti v Lige majstrov. V sezóne 2001/2002 to nemecký tím s futbalistami ako Lúcio, Michael Ballack, či Oliver Neuville dotiahol až do glasgowského súboja o ušatú trofej. V ňom napokon tesne prehral s Realom Madrid 1:2. Zápas vošiel do pamäti fanúšikov najmä vďaka parádnemu víťaznému voleju Zinedina Zidana.
Úspešná sezóna inšpirovala tento rok aj dizajnérov spoločnosti Jako, ktorí tímu pripravili červeno-čierne pruhované dresy. Pruhovaný dizajn sa vracia na oblečenie Bayeru po dlhšom čase. Naposledy ho mali hráči päťnásobného nemeckého šampióna ešte v sezóne 2015/16, kedy ale pruhy boli vodorovné. Druhý rok po sebe je na hlavných dresoch klubový znak v čierno-bielom prevedení. Na zadnej strane výstrihu nájdeme biely nápis Werks11 súvisiaci s klubovou prezývkou. Súpravy dopĺňajú čierne trenírky a červené štulpne.
Náhradné dresy sú v bielej farbe, ktorá patrí ku klubu už snáď rovnako ako červená a čierna. Leverkusen mal biele súpravy v každej z posledných pätnástich sezón a nič na tomto fakte sa nemení ani pre aktuálny ročník. Na dresoch ale nájdeme aj tradičné klubové farby. Červeno-čierne pruhy sú viditeľné v okolí výstrihu, na zakončeniach rukávov i bokoch tričiek.
Pri detailnejšom pohľade na prednú stranu si je možné vpravo všimnúť tenké šedé vertikálne prúžky. Tie tvoria siluetu leva prevzatého z mestského erbu. Dvojicu červených levov nájdeme aj na klubovom znaku, ktorý je na náhradných dresoch plnofarebný. Biele tričká dopĺňajú trenírky a štulpne v rovnakej farbe. Na obidvoch častiach výstroja nájdeme aj červeno-čierne prúžky, ktoré tak ladia s dizajnom tričiek.
Bayer predstavil počas roka aj tretie dresy. Tie sú v modrej farbe a klub v nich nastupuje proti červeno-bielym alebo čierno-bielym súperom. Inšpiráciou pre zvolenú farbu sa stala história. V roku 1862 začala v Leverkusene ťažba ultramarínu. Je to farebný pigment, ktorý sa pôvodne vyrábal mletím lazuritu na prášok a bol využívaný renesančnými maliarmi ako najjemnejšia a najdrahšia modrá farba.
Tretie dresy sú podobne ako hlavné oblečenie v pruhovanom prevedení. Dva odtiene modrej farby dopĺňa v okolí výstrihu a na koncoch rukávov svetlozelená. Klubový znak je biely, podobne ako aj logo výrobcu a emblém hlavného partnera. Tým je poisťovacia spoločnosť Barmenia. Súpravy dopĺňajú modré trenírky a modré štulpne. Okrem hráčov v nich nastúpili na niektoré stretnutia aj brankári.
Spomínané tretie dresy však nie sú jedinými, ktoré majú gólmani Leverkusenu k dispozícii. Najčastejšie chytajú v zelenom oblečení, ktoré je v podstate obrátenou verziou modrého. Pruhovaný dres s dvomi svetlými odtieňmi zelenej farby je doplnený práve modrými detailmi. V zápasoch Európskej ligy UEFA si bratislavský rodák a fínsky reprezentant Lukáš Hrádecký zachytal aj v oranžovom drese.
Leverkusen si vďaka šiestej priečke zabezpečil opäť účasť v Európskej lige UEFA. Zverencov švajčiarskeho trénera Gerarda Seoaneho vyžrebovali do G skupiny. V nej súperia o postup so španielskym Betisom, škótskym Celticom a maďarským Ferencvárosom. V predchádzajúcom ročníku vypadol Bayer hneď v úvodnom kole jarnej vyraďovacej fázy, keď v dvoch zápasoch nestačil na Young Boys Bern (3:4 vonku, 0:2 doma). Leverkusen už súťaž raz vyhral. V roku 1988 triumfoval ešte v bývalom Pohári UEFA.